Náš Klub

Autor: Pavol Gurčík | 3.2.2019 o 21:45 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  447x

Zlom. U niekoho nastáva automaticky, u iného až po prekročení určitej hranice. Každý z nás ma inú dĺžku zápalnej šnúry. Tá moja dohorela včera ráno. Sarajevo. 

Niekedy sa človek nechá uniesť, bohužiaľ.

Je to asi prirodzené, najmä ak mu na niečom veľmi záleží.

Na niečom, čomu venoval celý svoj život, na niečom, čo mu dalo tie najkrajšie zážitky, na niečom, pre čo odovzdal telo, srdce, dušu.

No najmä na niečom, čo bolo mnohokrát skopané do guličky, čo bolo využité v súkromný prospech mnohých, čo bolo zneužité ako zbraň. Neberie však životy hneď, ale postupne vyciciava nádej z tých posledných veriacich. Z tých posledných, ktorí veria natoľko, že obetujú nemálo aby podporili, prihlásili, pomohli.

Náš klub.

Prešiel si všetkým. Slávou, biedou, vzkriesením, zabudnutím, milovaním, zatratením. V poslednej dobe  letargiou. Aspoň pre mňa. 

Vedení sa v klube vymenilo nespočetné množstvo, každé malo svoje plusy aj mínusy. Niekto vraj kradol, iný vraj skúšal šťastie s diablovými obrázkami, ďalší vraj len chcú pretlačiť svojich synov, otvoriť si súkromné telocvične a bufety. Teraz máme také, ktoré sa snaží urobiť veľkými vyhláseniami dojem na ľudí a divákov. Veď ich tak veľmi potrebujeme, pretože náš krásny štadión zýva prázdnotou. Preto je potrebné pri každej príležitosti povedať či napísať, že toto tu ešte nikto nikdy nerobil, my sme tí, ktorí vymysleli teplú vodu v studenom kohútiku. 

Ale netreba zasa všetko iba kritizovať, je fakt, že sa toho na sociálnej sieti dozviete viac ako kedysi, že človek má doslova pocit, že môže hokejom žiť. Je v dianí a to predsa dnes ľudia chcú. Strkať nos do všetkého za čo si zaplatili pár eur. 

Bohužiaľ to však ostáva iba na sociálnej sieti. Štadión stále víta iba starých známych. 

Tak kde je chyba? Málo brán na vstup? Zlý hrací čas? Maskot? Jeho meno? Tombola? Videá z tréningu, šatne a výjazdov? Zostava? Málo domácich hráčov? Zlé vedenie? Zlý tréner? Zlá taktika? Neatraktívny hokej? Drahé vstupné? Chýba bulletin? Spolupráca s Popradom? 

ČO PRE BOHA EŠTE CHCETE ĽUDIA?!

To si naozaj myslíte, že môžete diktovať naozaj všetko spoza klávesnice? Každé vedenie sa vám snažilo vyhovieť v niečom, ak nie vo všetkom. Sám som zažil deň, keď sa predstavitelia vtedajšieho fanklubu rozhodli diskutovať na tému "taktika" s pánom Faithom priamo v šatni A mužstva. Nevedeli do čoho idú. To by som vám prial zažiť - vidieť tie sklamané, no najmä pomýlené tváre so spotenými čelami a úľavou v očiach pri odchode, kedy sami neverili ako je možné, že vyviazli iba s krikom, ako prváčik pri prvej poznámke.

Je pravda, že momentálne nehráme o titul, ale aj keď tomu tak bolo, návštevnosť bola zopár stoviek. Až kým neprišlo play-off, samozrejme, vtedy som hrdý Spišiak, idem drukovať, piť, ukradnúť Popradský dres z krčmy a spáliť ho. A potom aj spolupracovať s Popradom je urážka fanúšika. Pardón, akého fanúšika? 

A tam presne sme. V časoch kedy bola rivalita s Popradom väčšia ako bratislavsko-košická. V tej dobe zamrzol náš fanúšik. Stále sa vidí ako ten, ktorý svoj klub niekam posunul a fandil mu vždy a stále. Ale klub postupne osirel, ľudia hľadajú výhovorky prečo neprísť na štadión, akoby sami pred sebou a svojim svedomím potrebovali obhájiť svoje rozhodnutie. Už skutočne neviem čo viac by ste chceli ľudia. Aby to nedopadlo tak, že o chvíľku by ste aj na nejaký hokej išli pozerať, ale budete musieť ísť do vami nenávideného Popradu.

Preto všetká česť tým, ktorí na vás majú nervy a nezutekajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ochrana Fica stojí desaťtisíce, no podľa Sakovej mu ju treba

O predĺženú ochranu žiadal expremiér aj v roku 2010 po nástupe vlády Ivety Radičovej.

Dnes píše Ondej Prostredník

Prečo útočili na kresťanov na Srí Lanke

Útočníci využívajú etnické a náboženské rozdiely na oživenie občianskej vojny.


Už ste čítali?